| Latinsky: | Cichorium intybus |
| Ľudovo: | korenie svätého Petra, modrý kvet, kávová zelina |
| Čeľaď: | čakankovité |
Trváca bylina 20 - 120 cm, má také krásne sýtomodré kvety, že ich na lúke nemožno prehliadnuť. Byľ je rozkonárená, listy kopijovité.
Výskyt
Čakanku pestovali už starí Egypťania, vážili si ju ako šalátovú zeleninu, no dobrú povesť mala aj v lekárstve. Dnes je rozšírená aj v našich končinách, nájdeme ju rásť aj popri cestách, na suchších pasienkoch a medziach.
Časti, ktoré sa zbierajú
Zbierame koreň alebo kvitnúcu vňať, prípadne len kvety. Koreň zbierame spravidla v jeseni. Sušíme prirodzeným teplom.
Využitie
Upražený koreň pri teplote 140 stupňov Celzia nahrádza kávu - cigóriu. Tento spôsob využitia byliny je známy už z roku 1690 v Holandsku.
Odvar z koreňovej drogy (2 g na 200 ml vody) sa užíva 2 – 3-krát denne na podporenie chuti do jedenia a pri chronických ochoreniach žlčníka a pečene. V liečiteľstve sa koreň používa pri cukrovke, na trávenie, pri zápche. Zvonka sa vo forme obkladov používa na bolestivé zápaly, ekzémy a vredovité ochorenia. Čakankový odvar pomáha pri funkčnej zápche, častej pri zmenách pobytu (tzv. cestovná zápcha). Šťava z koreňa, zľahka vtieraná do vlasovej pokožky, podporuje rast vlasov. Mladé, čerstvé korene čakanky je možné použiť v homeopatii, tiež v gastronómii na prípravu omáčok. Kvetová droga sa používa vo forme záparu na vypláchnutie očí pri zápalových ochoreniach.
Kontraindikácie
Čakanka uplatňuje svoje terapeutické pôsobenie v najužšom spojení so zdravou zmiešanou stravou. Nesprávna výživa chudá na živiny môže viesť k tomu, že pri nadmernej spotrebe čakanky sa vyplavia z tela dôležité stopové prvky a minerálne látky (hlavne zinok, železo a vápnik).
Zaujímavosť
V starom Egypte bola považovaná za magickú bylinu, ktorá vraj dávala krásu a úspech. Čakanka si je vedomá svojej krásy. Akonáhle ju odtrhneme a hoc aj hneď dáme do vody, veľmi rýchlo zvädne.
Motto
Krása a úspech sú ukryté v zdravej pečeni.